VZNIK, VÝSKYT A ŤAŽBA DIAMANTOV
Žiadna náhrada ho nedokáže s presnosťou napodobniť. Jeho dokonalé tvare, čírosť, lesk, eleganciu a krása, ktorou prekvitá na tomto svete skrášľuje naše ruky, dekolt či tvár. Ak ste tipovali, že ide o najkrajší drahokam na zemi – diamant- uhádli ste.
Jeho ligotavá história sa datuje už od starovekého Egypta. Vtedy tento lesklý kamienok s fascinujúcim vzhľadom nemohol ani len tušiť, že sa z neho stane jeden z najdrahších a najkrajších drahokamov na svete. Egypťania mu pripisovali mystickú silu. Nosenie diamantov na štyroch prstoch ľavej ruky malo zaručiť, že známa žila lásky – vena amoris, nikdy nevyschne a povedie priamo do srdca. Bola to jediná cesta ako si mohli vtedajší Egypťania vydláždiť priamu cestu z diamantov k nekonečnej láske a večnosti.
Staroveký Gréci však verili, že diamanty sú božskými slzami, ktoré padli na zem. A Európania? Bezduchý národ zachránil od ošklivosti až Alexander Veľký, ktorý ho sem priniesol. Traduje sa legenda, že Alexander Veľký ukradol tieto diamanty veľkým hadom, ktorý strážili piesočnatú pláž plnú drahokamov. Podarilo sa mu oklamať tieto mystické tvory a zobral si to, čo mu patrilo.
História a legendy týchto polodrahokamov sú skutočne nádherné príbehy, ktoré by sme mohli počúvať či čítať donekonečna. No skutočne si predstavte situáciu, že kráčate po pieskom zaliatej pláži a niečo sa vám zaleskne. Iste, poviete si, že pláže a diamanty to nemôže byť kóšer. No budete sa čudovať, kde takéto ložiská diamantov vznikali.
Zásnubný prsteň vyrábaný na mieru s diamantami klenotyhematit.sk
Čo je presnejšie ten diamant? Nechceme vás unudiť dlhými chemickými vzorcami, ktorým nerozumieme ani my. Predsa sme odborníci na krásne šperky než na chémiu. No posnažíme sa vám vysvetliť v krátkosti, čo diamant je, a ako vzniká.
Diamanty vznikli v útrobách zemskej kôry, tak ako väčšina drahých kameňov a minerálov. Zaujímavosťou však ostáva, že diamant je vytvorený len jedným chemickým prvkom a to uhlíkom. Ako to, že grafit, ktorý je mimochodom tiež vytvorený len z uhlíka má oproti diamantu úplne iné vlastnosti? Extrémna tvrdosť, ktorou sa tento drahokam môže pochváliť je zapríčinená najtesnejším možným usporiadaním atómov. Iné prímesi chemických prvkov tak majú za príčinu vznik farebných diamantov. Napríklad žltý diamant vznikol zabudovaním atómov dusíka do atómov uhlíka. Čo je dôležité spomenúť je, že diamanty boli vyvrhnuté pri sopečných erupciách. Diamant sa totiž pri 1200 stupňoch Celzia bez prístupu vzduchu mení na grafit. No vplyvom rýchleho ochladzovania a zníženého tlaku a vzduchu nebolo možné, aby si diamant ponechal túto tvár.
Diamanty nenájdete tak jednoducho ako muchotrávku v lese. Čo je niekedy škoda, no na druhej strane by nebol taký vzácny. Diamanty sa zoskupujú v tak zvaných ložiskách. Takýchto foriem či druhov ložísk existuje niekoľko. Je to presne kvôli tomu, aby ich hľadanie nebolo až také jednoduché.
V roku 1725 z Brazílie dorazila do Lisabonu kuriozita neurčeného, lesknúceho sa minerálu, ktorý čírou náhodou našli zlatokopovia v brazílskom Minas Gerais. Tieto kamene nachádzali aj naďalej v rieke. Nakoľko ich hmotnosť bola výborná a ostávali v ryžovacej panvici spolu so zlatom, odborníci z Lisabonu sa zhodli, že ide o diamanty. Nakoľko Brazília patrila pod Portugalsko, jeho kráľ nechal celé územie strážiť a započala sa tak dynastia diamantov.
Asi 140 rokov po tomto dokonalom náleze sa v roku 1867 v kapskej provincii v južnej Afrike podarilo nájsť „šuter“ ktorý od základov zmenil svetový trh s diamantmi. Pri rieke Oranje sa hrali deti, ktoré našli neobyčajne sa lesknúci kameň. Odniesli ho rodičom a po privolaní mineralóga si vypočuli verdikt, že ide o diamant. Následne bol vybrúsený do tvaru oválu o váhe 10,73 karátov a dostal príznačný názor „Eureka“ .
Tieto dve ložiská majú spoločný jeden artikel. A tým sú rieky. Ide o takzvané sekundárne alebo riečne ložisko nálezu diamantov. Ranné ťaženie diamantov v týchto ložiskách spočívalo v rovnakom procese ako pri hľadaní zlata. Materiál vykopaný z riečneho dna sa vložil do panvice a krúživými pohybmi sa premýval vodou. Diamanty spoločne so zlatom mali výbornú hmotnosť a tak sa zdržiavali v centrálnej časti misky. Ostatný materiál s nízkou hmotnosťou sa vymýval cez okraj panvice. V súčasnosti je však ťažba diamantov pri riečiskách úplne odlišná. K nájdeniu sú potrebné ťažké mechanizmy a iné stroje.
Suchá ťažba je príznačná pre primárne ložiská diamantov. Laicky povedané, ide o kopanie. O véľmi hlboké kopanie dolov. V minulosti sa používali krompáče, rýle či motyky. V súčasnosti je táto ťažba úplne iná. Ťažkými mechanizmami sú vykopané aj kilometrové doly s monumentálnym priemerom. Je to neskutočné, no v súčasnosti už neexistuje dol, ktorý by nemal v blízkosti ťažobných zariadení veľkú ťažnú jamu. Najväčšia a najvýznamnejšia ťažná jama je Big Hole (veľká diera), v ktorej bola ťažba diamantov ukončená v roku 1914. Jej priemer je 465 metrov a hĺbka diery dosahuje až tisíc metrov. Jedná sa tak o najväčšiu dieru, ktorá je vykopaná ľudskými silami.
Zásnubný rsteň z bieleho zlata s diamantom KlenotyHematit.sk
Najzaujímavejšie sú terciálne ložiská, ktoré sa približujú našej predstave o prechádzaní sa po pláži. Ide o takzvané diamantové polia. Diamanty boli najprv vyplavené z primárnych ložísk riekou do mora a následne čiastočne vyplavené prílivom naspäť na pobrežie. Jedná sa o najťažšiu a najdrahšiu formu ťažby diamantov, nakoľko je povrch nedostatočne prístupný ťažkým strojom.
Aj napriek tomu, že diamanty sú vzácne drahokamy, ktoré len sporadicky nájdeme, ich ložiská sú v rôznych krajinách a kontinentoch. Vedeli ste, že na to, aby ste získali 0,2 karátový až 1 karátový diamant potrebujete vyťažiť v priemere 250 ton horniny, piesku alebo zeme? Je to nepredstaviteľné množstvo. No niektoré krajiny dokážu vyprodukovať za rok obrovské kvantum karátov. Napríklad austrálske ložisko diamantov Argyle dokázalo za rok 2005 vyprodukovať cez 30,000,000 karátov.
Komentáre (0)