Kráse a šarmu drahokamov nepodľahli však len ženy. Lesk a elegancia učarovala aj gréckemu filozofovi Aristotelovi, dobyvateľovi Alexandrovi Veľkému. Indický mnísi ho zas považovali smaragd za osobný talizman, kvôli ktorému boli ochotní precestovať stovky kilometrov.

Obyvatelia starodávnej Mogulskej ríše na Indickom polostrove boli smaragdami doslova posadnutí a dnes zbierku týchto vzácnych kameňov vsadených do najrôznejších šperkov, náhrdelníkov, retiazok, náramkov či prsteňov môžeme zazrieť v Múzeu prírodnej histórie v Spojených štátoch. Práve tu je napríklad uložená vzácna čaša vyrobená z čistého zeleného smaragdu. Tento vzácny klenot kedysi zdobil zbierku cisára Jahangira  a dnes má čestné miesto priamo vedľa Patrície-jedného z najväčších smaragdov aké boli doteraz objavené.

Smaragdy však ani zďaleka netvoria len kolekcie výstavných kúskov v múzeách. Bogotská banka napríklad ukrýva niekoľko drahých smaragdových kryštálov nevyčísliteľnej hodnoty, ktoré sú zároveň súčasťou Národného bohatstva Iránu. Medzi nimi je aj nádherná ručne vyrobená korunka zo smaragdov cisárovnej Farah. Zdá sa, že smaragd je skutočným drahokamom panovníkov a vysoko postavených vladárov. Náhrdelníky, ramenné náramky, prstene či gombíky. Tieto šperky mali jedno spoločné. A to smaragdy. Tureckí sultáni sa po celé generácie pýšili týmito skvostami. 

Podľa indickej tradície bol názov tohto drahého kameňa po prvýkrát preložený ako „marakata“, čo doslova znamená „zeleň práve klíčiacich vecí“. Názov smaragd, ktorý sa na celom svete v spojení s týmto drahokamom používa dnes je pravdepodobne odvodený zo starovekého perzského slova, ktoré sa do gréčtiny prekladá ako „smaragdus“ a znamená „zelený kameň“.

Vačšina z tých najvzácnejších a najoslnivejších smaragdov sa dnes ťaží a spracováva v krajinách ako sú Kolumbia či Zambia napriek tomu, že kedysi boli centrá ťažby smaragdov najmä v Egypte a Indii, kde sa tieto drahé kamene dlho spájali s láskou, súcitom a hlbokým priateľstvom.